Posledné dni mám novembrové. Rozmýšľam nad tým čo nás všetkých spája. Nad tým, že som mala včera 23 rokov a už sa pomaly dostávam do strednej generácie, naši rodičia sa stávajú starými rodičmi a starých rodičov mojej generácie je v tomto svete každým dňom menej. 30 rokov mi uplynulo za dva týždne. Akosi podvedome ma od detstva, ktoré nebolo prechádzka ružovou záhradou, stále držala vidina toho, že raz bude dobre. A aj je. Božemôj. Som zdravá, funkčná, milovaná. No ak sa chcem udržať v obraze a mať trošku prehľad, je to od posledných volieb jeden šialený kolotoč, ale nemyslím horskú dráhu. Sedíme v sedačkách, nepripútaní a SMERujeme len dole z Gerlachu. Zrážame vlčatá, medvede, policajtov, sudcov…
Čítam knižku od Bárdyho o Ficovi. Som zatiaľ v tretine. Takže v jeho mladosti. Je to jeden inteligentný ctižiadostivý, teda už len žiadostivý človek. Predpokladám, že tým predvolebným nenávistným frázam, ktorými manipuloval davy a klamal ich, pomaly začína veriť. Kamoši sa s Orbánom a Babišom. Pretože si uvedomuje, že tento radikálny populizmus je aktuálne vo svete trend a potrebuje byť na tej strane, ktorá ho ochráni pred stratou slobody. Mstí sa. Ak má nejakého vnútorného rozumného Roba, ktorý mu poskytuje hoc len minimálnu sebareflexiu, musí byť pre neho pohľad do zrkadla veľmi bolestivý. Keby som bola jeho žena, tak ho potrestám tak, že sa s ním rozvediem a ostal by s holým zadkom, na ktorý by mi bolo jedno či plieska Trošková alebo iná slečna Trosková.
Začína ma aj hnevať ako sa prezentujeme v zahraničí. Pri návšteve Fica českého senátu, kam dorazil s istým meškaním, sa ospravedlňoval s argumentom, že mešká preto, že fúkal príliš silný vietor zo západu. Už to prestáva byť vtipné. Sme síce pomerne mladý národ bačov a sedliakov, no to neznamená, že sme hlúpi. Sedliacky rozum by nám predsa všetkým mal pri takom reprezentovaní Slovenska a nás vyhadzovať ERROR. To že máme odlišné názory, neznamená, že sa máme k sebe chovať ako burani. Alebo buransky zastupovať Slovákov. Nielen u bratov Čechov, ale kdekoľvek na svete.
Myslím, že nás všetkých spája hnev, sklamanie, to že sme sa narodili a to, že zomrieme, to že chceme byť milovaní a prijatí, musíme jesť a vylučovať potravu (niekedy aj správy o ficizme). Spájajú nás služby ako napríklad rôzne komunikačné siete. No niekedy nás viac práve vzdiaľujú. Tento svet sme nazvali virtuálny, no je viac skutočný ako si myslíme. Potichu prelieza do reality a pretvára ju. Všetky komentáre sa zhmotňujú v našich politických reáliách. Politici , aj Robko sa riadi na základe prieskumov verejnej mienky, podľa nich sa pretvára a získava moc. A to čo my zasejeme, budeme žať. Po Ficovi ostane po pár rokoch len prach, a pár škaredých zápisov v učebniciach, no mne ešte (ak vydá) ostane pár rokov života a podmienky na život na úrovni východných proruských krajín a pri klesajúcej populácií a slovenskej migrácií u nás doma ostane len sentimentálna spomienka na krásne 2000ky.
A najhoršie je, že to bude pocitovo za dva týždne.
Tak si daj bacha čo na sociálnych sieťach zdieľame, čo a ako komentujeme, lebo aj tým tvoríme pre seba a svoju rodinu lepšie či horšie skutočné zajtrajšky. A ja by som si priala, aby bolo čo najskôr lepšie. Veľmi.