Milá moja čitateľka, milý čitateľ,
Slovensko je v piči. Nie takto nechcem začať. To sa už dá považovať za klišé posledných týždňov.
Bola som doma, na východe. V Prešove sa toho veľa nezmenilo, len je o pár prázdnych výkladov na Hlavnej viac. V sobotu som odvolila, potom som aj na svadbe zakalila. Bola to taká idylka. Dokonca som šla hrdo voliť so svojou sestrou – prvovoličkou!
Politická situácia je top 1 téma, na tom sa zhodneme. Zhodneme sa asi aj na tom, že je toho už na jedného človeka viac ako dosť. Úprimne, trošku som dúfala, že sa to po voľbách uvoľní. Blbosť.
V nedeľu sme šli do Prahy lehátkovým vozňom Regiojetu. Kamaráti, nerobte to. Nastúpite o pol desiatej večer, poposteľate si v úzkej uličke, hodíte boty pod ležiaceho na najnižšom lehátku a neostáva vám nič iné len si ľahnúť vedľa záchrannej brzdy a veriť , že Vám v tom vydýchanom vozni nezapnú kúrenie. Zapnú.
V Kysaku som nastúpila len ja a Honza. Prišla vlakvedúca. Uvidela vedľa mňa knihu od Bárdyho. Červená obálka, na nej statný Fico. Pýta sa:
,,Čo ste sa dozvedeli slečna?” usmieva sa veľmi milo.
,,Zatiaľ len, že si pomohol v jeho komunistickej kariére tým, že si zobral dcéru významného komunistu. Som na začiatku.” (pozn. autorky: Asi nie je gay)
,,Tááák cez posteľ. Veď to tak je všade. Žiadna novinka. Čo hovoríte na výsledky volieb?” pýta sa ma vlakvedúca.
,,No som sklamaná, že vyhral Smer.” Odpovedám.
,,Ja som sklamaná, že tí progresívci skončili tak vysoko!”
,,Prečo?” pýtam sa prekvapene.
,,Viete slečna, mne to príde choré, aby bolo toľko rodov či pohlaví. Toto učiť v školách… Skončíme ako v Amerike. Brata tam mám. To jeden je chlapec, potom dievča a nakoniec si povie, že je čajník. Toto chceme? Čo sme dzignutí? (pozn. autorky: milujem to slovo!) Šak v Regiojete je ¾ personálu homosexuálov. Chodia ku mne na návštevy. Ja im aj hovorím, že ako my “normálni” a oni na mňa, že či sú oni “nenormálni”. Vedia že som taká.. prostoreká. Šak ja ich mám rada. Ale tak učiť toto deti. No čo to tu potom bude? Druhá Amerika?”
,,Nooo.. viete, ja si myslím, že Slovensko má aj iné problémy. Šialená korupcia, rozkradnutý štát tesne pred bankrotom, zúfalé školstvo, zdravotníctvo. Neviem či je Fico tá správna cesta vpred.”
Pani vlakvedúca mi potom opravila svetlo na záchode a celú cestu sme sa nevideli.
Rozmýšľam ako veľmi sa to musí posrať, aby si ľudia uvedomili, že to, že komunita LGBTQI+ nemajú rovnaké práva ako heterosexuálne orientovaní “bieli” Slováci je len jedna z mnohých tém. Prepáčte mi moji gay bratia a sestry, no vy to pochopíte. Okrem tejto problematiky tu máme napríklad zdravotníctvo, ktoré je v prdeli. Na Boroch otvorili novú nemocnicu a ženy sa idú dotrhať, aby mohli rodiť tam, lebo inde musia rodiť v nehumánnych podmienkach, ktoré sa snaží zachrániť tých pár sestier čo zostalo svojim unaveným úsmevom. Alebo to, že pokiaľ nemáte kontakty, tak si na Slovensku neprdnete. Pozrime sa na školstvo, čo je podľa mňa absolútny základ. Je tak podvyživené, že sa nečudujem učiteľom, že sa na to vysrali, alebo to plánujú.
To jedna z toľkého množstva tém otriasla voličov natoľko, že sa rozhodli voliť trestne stíhaných chuligánov?
Bože zas som sa vyčertila za touto klávesnicou. No považujem to za dôležité. Ľudia mlčia. Na sociálne sieťach sa rozkrikujú len blbci alebo ruskí trollovia (to sú zaplatení Rusi, ktorí veľa vecí komentujú pod príspevkami a ovplyvňujú tým náladu v krajine, je to divné, no je to tak, už pár rokov). Začínam si však myslieť, že tieto konšpiračné scény nezasahujú len tých intelektuálne najslabších, no začínajú mať obrovský zásah. Mám z toho strach. Kam sa to až môže dostať. Ľudia nasiakli už tak veľa zloby skrz obrazovky, že stačí pracovať pre firmu Eset a sú schopní vás na zastávke zmlátiť. Aj takí sme my Slováci.
Ako píše Zuzana Kovačič Hanzelová vo svojich newsletteroch, nebuďme zas až tak skeptickí, veď na Slovensku máme byť na čo hrdí. No ako píšem ja na svojej stránke plnej pŕs, nie je to zas ideálne a najbližšie 4 roky nebude, tak sa neuspokojme so zľavou na poľské kuratá v Kauflande.
Ó, a ešte jednu vec som chcela. Buďme k sebe dobrí. Skúsme hľadať niečo čo nás spája. Ja nad tým porozmyšľam a ďalší blog napíšem nejaký recept alebo čo, nech je nám trošku ľahšie. Ak Vás niečo napadá, dajte mi vedieť.
Mám vás rada.
Vaša rozčertená
Michaela
(dôležitá veľmi podstatná autorská poznámka: problematika LGBTQI+ ľudí je pre mňa prioritná. Sama sa považujem za dúhovú persónu. Cieľom je poukázať na to, že populisti zneužili túto tému vo svoj prospech úplne neúctivo a ľuďom týmto vyplnili myseľ tak veľmi, že stratili nadhľad a zabudli aj na iné – rovnako dôležité témy. Čo je absurdné tak veľmi ako môj nekreatívny nadpis.)